Moja láska k Secondhandom

Túto vášeň som objavila už ako malá. Vlastne ju vo mne prebudil môj tatík, ktorý ich niekoľko kedysi vlastnil. Myslím, že teraz to naši aj trochu ľutujú, pretože zo mňa možno práve týmto popudom vytvorili nákupného maniaka. 

Pamätám ako som celú noc túžobne očakávala kedy sa môj milovaný tatík ako Santa Claus objaví pred domom aj s Aviou plnou obrovských mechov s handrami z Nemecka. Keď už som videla, že prichádza rýchlo som zobudila mamku a bežali sme k autu. Vrecia sme povláčili domov a vysypali na stred obývačky, a do rána bieleho sme sa v tom hrabali, skúšali a sem tam aj bojovali či si niečo nechať, alebo je to zbytočne veľa. Celú základnú školu som prežila v síce už použitých, ale zato luxusných handrách. Niekto nakupoval v Čínskych obchodoch, ja som obchod mala raz do mesiaca celú noc u nás doma v obývačke.

Teraz keď si na to občas spomeniem je mi aj ľúto, že sa už u nás doma tento biznis nerieši. Teraz už nie som ja ten VIP zákazník, ktorý vidí všetko ako prvý a vytriedi si tie najlepšie kúsky. Dnes je to tak, že iba málokedy natrafím na úplne super vec, no aj to sa občas stane. Ale vďačná za to som, pretože už ako malá som si zvykla na tú špecifickú vôňu, naučila som sa správnu techniku „hrabania“ , a vymakala som si cit na detaily. Ďakujem ti ocko, že si ma naučil milovať „staré handry“.

Miela